Stretla som na nete (ale nie na zoznamke) cca pred 3 rokmi jedného muža, s ktorým sme si veľmi porozumeli po duševnej stránke. Len sme si písali, nič viac, ale obaja sme si tak vypĺňali to, čo nám v živote chýbalo. On bol dlhodobo v nešťastnom a odcudzenom manželstve, kde on zostával z pocitu záväzku, povinnosti, kvôli dieťaťu, ja riešila pre zmenu nepekný rozvod. Ťažko povedať, ako definovať vzťah medzi nami, niečo medzi hlbokým priateľstvom a pocitom spriaznenej duše. Počas toho nášho písania mu po ochorela žena nejakým zápalom v uchu, že ktorého sa následne vykĺbal chronický zápal, ktorý sa neustále vracal, zhoršoval, prešiel na mozog a pani bola nejakú dobu aj ohrozená na živote.

Dotyčný sa mi so všetkým podrobne zveroval, mal výčitky, že dlhodobo nedokázal svoju ženu urobiť šťastnú a že sa nedokázali ani rozísť (ona vraj už kedysi chcela, on sa snažil vzťah zachrániť, nechcel hlavne prísť o dieťa). Asi po roku písania sme si priznali, že sme sa do seba platonicky zamilovali. Riešili sme, čo ďalej. Skúšali sme to ukončiť niekoľkokrát, ale nešlo to. Naše písanie sa stalo už natoľko pevnou súčasťou našich životov, že sme o to nechceli prísť.

Navrhovala som sa stretnúť a prípadne to pretaviť v priateľstve, lenže to dopadlo tak, že krátko po našom stretnutí mi povedal, že prvýkrát v živote začal uvažovať o rozvode, ale že to zrejme nebude môcť urobiť. Vídali sme sa potom vždy 1x týždenne, chodili na výstavy, do kina, rozprávali sa, to všetko bez sexu, potom došlo aj na bozkávanie. Následne ale prišlo mnoho stresov, pretože jeho žene sa zhoršil zdravotný stav. On z toho bol vybavený, podrobne mi o tom písal, bola som v úlohe vŕby. Potom mi hovoril, že žena je na tom psychicky zle. Aj keď som nemala pochybnosti, že mi neklame, okolie ma zrádzalo. Vtedy som sa rozhodla, že si to skúsim overiť a jeho ženu som skúsila vygooglit, našla som na ňu mailový kontakt (niečo predávala).